Oman pravý – ( Inula helenium L. )

Oman pravý – ( Inula helenium L. )

Popis:

Vytrvalá bylina z čeľade hviezdicovitých (Asteraceae) s priamou ryhovanou a chlpatou lodyhou, býva 100 –150 cm vysoká. Veľké a nápadné kvety v úboroch sú jasne žlté a vykvitajú počas júla a augusta. Plodom je nažka. Jej pôvodným domovom je stredná Ázia. U nás sa pestuje ako liečivá aj okrasná rastlina na slnečných miestach s ílovitou pôdou. Na liečebné účely sa používa oman pestovaný, iné, plané formy nie sú na liečenie vhodné. K omanu sa viaže jedna legenda – keď slávny Paris unášal Helenu do Tróje, vzala si jeho milá so sebou na cestu práve hrsť tejto rastliny. Nevie sa prečo - či to bolo kvôli kráse tejto byliny, alebo kvôli jej priaznivým účinkom na mozog, obličky, žalúdok aj maternicu. Nech už to ale bolo akokoľvek, liečivé aj dekoratívne vlastnosti jej zostali dodnes, a preto je stále skvelým spoločníkom v záhradke aj v kuchyni. Oman je spájaný s antickou kráskou Helenou, o čom svedčí aj jeho latinské druhové meno. Podľa inej legendy, sa kvety rastliny objavili tam, kam dopadli jej slzy. Koreňu omanu sú pripisované magické vlastnosti, spolu s ďalšími bylinami slúžil ako vykurovadlo pri rituáloch spojených s letným slnovratom. Dym z neho vraj prinesie človeku pokoj a dokáže ho urobiť jasnovidným.

Pestovanie:

Naše pekné, prekorenené mladé rastlinky pestujeme v Bylinkyplus s.r.o. tak, že im zo začiatku rastu, teda hneď po výsadbe doprajeme dostatok vlahy, inak sa nebudú chcieť prebudiť. Na záhone sa omanu darí v dobre a hlboko prekyprenej vlhkej pôde a na slnku. Priveľa vody a vlahy v neskoršom štádiu rastu však rastline a hlavne jej koreňom škodí – to samozrejme nechceme, pretože potrebujeme hlavne jej koreň. Pri presádzaní sadeničiek sme opatrní, korene sú veľmi chúlostivé a často sa lámu. Aby sa nám rastlina rozkošatila a „rozkonárila“, zastrihávame ju. Vzhľadom na to, že z liečebného hľadiska nás zaujíma koreň, zaštipujeme aj kvety – vďaka tomu rastlina viac posilňuje práve korene.

Možné použitie:

Upozornenie: Nasledovné informácie majú len orientačný a informačný charakter. Všetky vyššie uvedené tvrdenia sú len naše subjektívne názory, majú slúžiť len ako doplnkové informácie, nesmú nahrádzať liečbu lekárom.

Údaje a informácie sme preberali z voľne dostupných zdrojov internetovej siete a vlastných skúseností.

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí. Nesmieme už uvádzať ani vedeckými výskumami dokázané účinky bylín, pokiaľ sa nejedná o farmaceutickou firmou registrovaný liek.

V podobe likéru ho používali pri zažívacích ťažkostiach už starí Gréci a Rimania. V ľudovom liečiteľstve sa pomocou omanu liečili ľudia na chudokrvnosť, nechutenstvo, vodnateľnosť a ochorenie dýchacích ciest, tiež sa používal na vypudenie črevných parazitov i vyvolanie menštruácie. Dnes ho ľudia zvyknú využívať hlavne pri dýchacích problémoch, najmä pri zápale priedušiek – nálev by mohol napomáhať uvoľňovaniu hlienu a uľahčovať vykašliavanie. Môže mať priaznivý vplyv na trávenie, lebo vraj podporuje tvorbu žalúdočných štiav a žlče. Oman má všeobecne dobrý vplyv na metabolizmus organizmu. Maceráciou koreňa v bielom víne (v niektorých receptúrach s ďalšími prísadami, napríklad s pomarančovou kôrou) sa z omanu pripravuje prieduškové víno, zvané aj ománkové víno. V stredoveku bol oman považovaný za všeliek, dnes sa používa pri zápaloch priedušiek. Liečebne sa môže využívať aromatický koreň, niekedy aj listy. Zbiera sa koreň dvoch až trojročných rastlín vždy na jeseň. Listy sa zbierajú na začiatku leta, skôr ako oman začne kvitnúť. Koreň je dobré pred sušením nakrájať, pretože ľahko vlhne, a sušiť v tieni alebo pri teplote nižšej ako 40 °C. Užíva sa vo forme odvaru, nálevu, tinktúry a sirupu, často spolu s inými liečivkami. Oman je súčasťou niektorých farmaceutických výrobkov a čajových bylinných zmesí. Predtým sa oman používal ako koreňová zelenina, jedol sa varený aj surový a kandizovaný bol považovaný za veľkú pochúťku aj liek.

Zaujímavosť:

Pozor! Bylinu by nemali užívať malé deti, tehotné a dojčiace ženy a ľudia trpiaci cukrovkou a nízkym krvným tlakom. Prekročenie odporúčaných dávok môže vyvolať zvracanie a bolesti hlavy. Oman pravý sa používa vo viacerých krajinách na výrobu inulínu. Podzemok a korene rastliny majú zvláštnu vôňu a horkú chuť, podobnú mäte a zázvoru. Používajú sa na výrobu cukroviniek a na dochucovanie nápojov. Z kúskov stoniek omanu uvarených v cukrovom sirupe sa získava lahodná kandizovaná zmes, ktorá sa pridáva do džemu a kompótov. Pražený koreň môžeme použiť ako náhradu kávy, ale aj pri varení piva ako ochucovadlo a aromatickú prísadu (Putyrskij a Prochorov, 2005).

Koreň tejto jedinečnej rastliny sa dá použiť na výrobu modrého farbiva, ktoré sa získava tým, že sa koreň namočí do amoniaku. Pred vynájdením syntetických anilínových farbív sa táto zmes používala na farbenie modrých látok. Aktuálne tento postup praktizujú textilní pracovníci, ktorí sa snažia farbiť nite a látky prírodnými – prirodzenými – prostriedkami.