Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) "NO NAME" / rastlina v kvetináči.

Figovník "No name" máme v našej rodine cca 40 rokov. Priniesol ho môj ujo z bývalej Juhoslávie, je naozaj odolný a keďže nemá meno, ale kvalita plodov je skvelá, podobná "Brown turkey", tak dostal meno "NE NAME". Figy sú nielen chutnou a výživnou pochúťkou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice.





  • 13,10€

Figovník obyčajný (Ficus carica, L.) / rastlina v kvetináči.  "NO NAME" Nemrznúca figa, dá sa pestovať u nás vonku.

 

Čeľaď - morušovité (Moraceae)

 

Figovník, ktorý sa dá pestovať u nás vonku.... smiley

 

Popis:

Figovník obyčajný je subtropický strom, resp. ker patriaci do čeľade morušovitých (Moraceae), kde je jedným z okolo 800 druhov rodu Ficus (subtropických, prípadne tropických drevín). Figovník rodí ovocie jedlé figy, ktoré patrí medzi jedny z prvých pestovaných kultúrnych rastlín. Z archeologických nálezov existujú dôkazy o pestovaní figovníkov 9000 p.n.l. Figovník pochádza z oblasti blízkeho východu a západnej Ázie. Počas tisícok rokov kultúrneho pestovania bolo vyšľachtených nespočetné množstvo odrôd a variet.

Figovník je opadavý ker alebo malý strom rastúci zvyčajne do výšky 3 až 5 m, v prirodzených podmienkach niekedy aj 10 m. Koruna je u starších stromov väčšinou veľmi široká a nízka, zvyčajne nepravidelná. Konáre vyrastajú zo skrúteného alebo ohnutého kmeňa už nízko nad zemou. Sú rovnako ako kmeň veľmi masívne a často skrútené. Kôra figovníka je hladká, svetlo alebo olovnato sivá s málo zreteľným čiarkovitým alebo sieťovitým vzorom. Listy sú tuhé a kožovité, veľké asi 10 až 30 cm. Sú zhruba rovnako široké, striedavé, dlaňovito členené do 3-7 nerovnako veľkých lalokov. Laloky sú zaokrúhlené a tupo zubaté, na líci tmavozelené, drsne chlpaté a matné. Na jednej rastline sa môžu vyskytovať listy rôzneho tvaru, sú veľmi variabilné. Listy majú zhrubnutú stopku (dlhú 5-8 cm) a silnú základňu. Kvety sú malé a nenápadné, uzavreté v nápadnom, zelenom, bankovitom alebo hruškovitom útvare, ktorý má na vrcholku malý otvor pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Figa sa však môže vyvinúť aj bez opelenia alebo oplodnenia - tzv. Parthenokarpicky. Figy dozrievajú do zelených, žlto zelených, fialovo zelených alebo černastých nepravých plodstiev. Figovník je pestovaný práve pre svoje chutné plody, ktoré sa konzumujú čerstvé, alebo sušené. Rastlina je pôvodom z juhovýchodnej Ázie, jej domov je zrejme aj na Balkánskom polostrove a v južnom Španielsku. Už od stredoveku je umelo vysádzaná v celom Stredomorí. V oblastiach s miernou zimou sa figovníku darí aj ďaleko od jeho pôvodného rozšírenia. (napr. u nás v SR smiley).

 

Liečivé účinky:

Figy sú však nielen chutnou a výživnou poživatinou, ale i liekom, a to nielen plody, ale prakticky celá rastlina. Plínius napríklad tvrdil, že figy varené vo víne sú najlepším prostriedkom k rozháňaniu nádorov a opuchov. Stáročnými tradíciami sa vyskúšalo a overilo liečebné i podporné pôsobenie plodov figovníka pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, ako močopudný prostriedok i prostriedok na zmäkčenie stolice. Odvar fíg v mlieku sa používa na liečbu kašľa, bolesti v hrudi i krku, pri prechladnutí, angíne, preťažení hlasiviek. Odvar z listov zasa pomáha pri bronchiálnej astme, chorobách obličiek, proti hlístam. Listy majú aj protizápalový účinok, preto sa prikladajú na rany a vredy. Maceráty listov vo vodke sa v Arménsku používajú dokonca na liečenie malárie. Japonci zasa objavili vo figových plodoch protirakovinové látky, pôsobiace preventívne i brzdiace rozvoj rakovinových buniek.

Figy majú v porovnaní s inými druhmi ovocia pomerne málo vitamínu C a provitamínu A,  naproti tomu obsahujú vápnik a fosfor vo veľmi priaznivom pomere pre obnovu kostného tkaniva a sú tak odporúčané napríklad pri osteoporóze.

Pre vysoký obsah vlákniny a organických kyselín pôsobia blahodárne na funkciu tráviaceho ústrojenstva - čistia črevá a pomáhajú pri žlčníkových a pečeňových problémoch.

Vysoký obsah pektínu znižuje obsah cholesterolu v krvi.

Vďaka vysokému obsahu ovocného cukru - fruktózy, sú figy zdravým zdrojom energie,

sú tiež vítaným zdrojom vitálnej sily s priaznivým pôsobením na nervový systém.

 

Jedna veľká čerstvá figa obsahuje: 0.48g bielkovín, 47 kalórií a 1.9 g vlákniny.

 

Minerály:

Vitamíny:

 

Draslík - 148mg

Niacín - 0.256mg

 

Fosfor - 9mg

Kyselina listová - 4µg

 

Horčík - 11mg

Kyselina pantoténová - 0.192mg

 

Mangán - 0.082mg

Vitamín A - 91 IU

 

Meď - 0.045mg

Vitamín B1 (tiamín) - 0.038mg

 

Selén - 0.1µg

Vitamín B2 (riboflavín) - 0.032mg

 

Vitamín B6 - 0.072mg

 

Sodík - 1mg

 

Vitamín C - 1.3mg

 

Vitamín E - 0.07mg

 

Vápnik - 22mg

 

Vitamín K - 3µg

 

Zinok - 0.1mg

 

Železo - 0.24mg

 

 

Ďalšie účinné látky

Čerstvá figa obsahuje až 82% vody, 12-23% cukrov, prevažne glukózu a fruktózu, 0,5-4,2% pektínov. Sušením sa všetky látky viacnásobne skoncentrujú, a teda i obsah cukru sa zvýši na 50-77%, obsah vody klesne na 18%.

 

Význam pre zdravie

  • zlepšujú trávenie
  • bojujú proti zápche (pôsobia ako prirodzené preháňadlo)
  • ideálne na odkyslenie organizmu
  • rozpúšťajú hlieny a tým pomáhajú pri prechladnutí, kašli a zápale priedušiek
  • pôsobia močopudne a rozpúštajú usadené škodliviny v močovom trakte
  • zlepšujú schopnosť sústrediť sa
  • pôsobia blahodárne na nervy a mozog
  • majú podobné účinky ako antidepresíva (vylepšujú náladu)

 

Význam pri chudnutí

Figy revitalizujú tráviacu sústavu, sú výbornou náhradou sladkostí, pretože sú sladké a neobsahujú žiadny tuk.

 

Zaujímavosť

V Egypte bola pre faraónov liečivým prostriedkom, podľa biblie nechal Ježiš Kristus vyschnúť figovník, pod figovníkom osvietilo Budhu a známa rímska vlčica dojčila pod figovníkom Romula a Réma.

 

Upozornenie

Sušené figy sú často napadnuté plesňou, ktorá tvorí jedovaté aflatoxíny. Obohacujú sa v pečeni a môžu spôsobiť rakovinu. Belavý povlak, ktorý často vidíme na sušených figách, je vykryštalizovaná glukóza (hroznový cukor), ktorá dodáva ovociu dodatočnú sladkosť.

 

Pestovanie figovníka:

V subtropických oblastiach ide o plodinu úplne nenáročnú, dalo by sa povedať až "burinu", ktorá rastie na akomkoľvek slnečnom mieste. Znáša suché pôdy chudobné na živiny, dokáže sa uchytiť v skalných rozsadlinách či na kamenných stenách. V našich podmienkach je jediným problémom zimný mráz - odolnejšie odrody figovníka znesú v dobre vyzretom dreve približne -15 ° C, potom dochádza k poškodeniu púčikov, výhonov a s väčším mrazom aj silných konárov a kmeňov. V najteplejších oblastiach republiky a napr. v mestách, kde sú kríky chránené zástavbou, možno figu pestovať na vonkajšom stanovišti - ak je dostatočne teplé leto a začiatok jesene, tak jarná násada plodov stihne dozrieť. V okrajových oblastiach sa dá počítať s úrodou len v naozaj vydarených rokoch - prípadne sa musia rastline zabezpečiť vhodné mikroklimatické podmienky, napr. umiestnenie na južný svah ku kamennému múriku, ktorý akumuluje teplo a chráni figovník proti vetru a podobne. Samozrejme možno figovník s úspechom pestovať v skleníku, kde nemá s dozrievaním problém.

 

Zazimovanie je možné vykonávať rôznymi spôsobmi - proti menším mrazom pomôže obalenie konárov nejakou textíliou, ale ak teplota klesne k -15 ° C a nižšie, potom to nestačí a je potrebné siahnuť k sofistikovanejšej ochrane. Ako veľmi účinné sa ukázalo ohnutie konárov k zemi a zakrytie alebo zahrnutie rôznym materiálom - pokojne aj organickým. Dobrú skúsenosť mám so suchým lístím, ktoré v čo najväčšej vrstve nakopíme na ohnuté konáre, potom cez to prehodíte nepremokavú plachtu a ešte celé zahádžete zotlenou trávou, ktorú máme po celom roku kosenia vždy k dispozícii. Nie je to moc estetické (zahnívajúca tráva má konzistenciu hnoja), ale vytvorí to dokonalú "škrupinu", ktorá počas zimy zamrzne a skvele izoluje. Túto ochranu vykonávam prvé tri roky, neskôr už ochranu robím len miernu....a to takú, že len ku starším kríkom figovníka poukladám čečinu, ktorú mi rodičia vždy prinesú v októbri z lesa. Rodičia ju používajú na vence k sviatku všetkých zosnulých a ja ako ochranu pred mrazom. V roku (2015) boli aj - 17 °C mrazy a figa naozaj prezimovala bez ujmy. Mám skúsenosť, že staršie drevo už nanamŕza. A na predaj používam, len materiál zozbieraný z týchto už odolných a doma odskúšaných figovníkov.

 

Rastliny možno pestovať aj vo veľkých prenosných kontajneroch a tie na zimu schovávať do pivnice, garáže alebo iné nevykurovanej miestnosti - figovníky potrebujú počas zimy vegetačný pokoj, takže nízka teplota mierne nad nulou je nutnosťou. Údajne k tomu stačí len asi 300 hodín, ale naše zimy samozrejme poskytujú oveľa dlhšie obdobie na odpočinok, počas ktorého je potrebné akurát strážiť, aby zemina v kontajneroch príliš nepreschla - na povrchu sa môže javiť ako suchá, takže to chce rypnúť prstom pár centimetrov hlbšie, kde je vlhkosť vyššia.

 

Všetky ďalšie, dôležité informácie a  všetko, čo o figovníkoch viem si môžete prečítať na www.rastlinkybylinky.sk   Budeme veľmi radi a vďační, ak si našu stránku prezriete smiley

 

Upozornenie:

Už naši predkovia, ktorí boli múdri a nezaťažení súčasnou dobou odporúčali pri ťažkostiach či už žalúdočných, črevných, infekčných alebo akýchkoľvek bolestiach tela alebo duše požívať niekoľkokrát denne čaje, tinktúry, maceráty, odvary, oleje z liečivých bylín. Podľa aktuálnej európskej legislatívy sa však takéto odporúčania považujú za zdravotné tvrdenia, ktoré musia byť vedecky dokázané a nemôžu sa pri bylinných produktoch uvádzať. Napriek tomu, že účinky niektorých tradičných byliniek a plodov neboli preukázané vedeckými štúdiami, každý človek má možnosť riadiť sa vlastným úsudkom, zdravým sedliackym rozumom a radami svojich predkov...

Všetky vyššie uvedené tvrdenia sú len naše subjektívne názory, majú slúžiť len ako doplnkové informácie, nesmú nahrádzať liečbu predpísanú lekárom.

Údaje a informácie sme preberali z voľne dostupných zdrojov internetovej siete, z podkladov výrobcu v Ruskej federácii a vlastných skúseností .

Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí. Nesmieme už uvádzať ani vedeckými výskumami dokázané účinky bylín, pokiaľ sa nejedná o farmaceutickou firmou registrovaný liek.

My v Bylinkyplus.sk si však ctíme a vážime zdravý ľudský rozum a schopnosť nájsť si informácie o bylinách vo verejne prístupných zdrojoch, napríklad na: www.rastlinkybylinky.sk

Napísať recenziu

Poznámka: HTML nie je preložené!
               

Štítky: figa, figovník, NO NAME