Žihľava, pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica

Žihľava, pŕhľava dvojdomá – Urtica dioica

Pŕhľava alebo staršie žihľava (ľudovo resp. v nárečiach: kopriva, pokriva, prhlica, prlica, žihavka, prhľavka, koprvica, koprivnica, koprivica; lat. Urtica) je rod rastlín z čeľade pŕhľavovité.

Opis:

Statná vytrvalá dvojdomá bylina dorastajúca do výšky 25 až 130 cm, výnimočne až 2 m. Stonky sú priame nevetvené (u vyšších rastlín sa však v hornej polovici môžu vetviť). V zemi vytvárajú plazivý žltkastý podzemok. Listy sú jemne ochlpené, srdcovitého tvaru, špicaté a pílkovito ozubené.

Žihľava je vytrvalá húževnatá bylina s pichľavými listami s chĺpkami. Rastie hojne pri starých múroch, zarastených kútoch, priekopách a cestách. Rastie v miernom pásme po celom svete. Sú pre ňu charakteristickú pŕhlivé chlpy. Plod je nažka. Kvety má drobné, jednopohlavné, jednodomé alebo dvojdomé. Byľ je štvorhranná a nesie ústretové listy.

U nás je považovaná za hojne rozšírenú burinu, ktorá sa po dlhé stáročia využíva nielen v kuchyni ako potravina, bylinka a liečivka, ale aj na kŕmenie dobytka. A napríklad pivovarníci žihľavu pridávali do piva, aby v lete nekyslo.

História liečby pomocou žihľavy siaha do veľmi dávnej minulosti. Na jej liečebné účinky nedala dopustiť stredoveká abatyša Hildegarda z Bongenu, vodoliekár a farár Kneipp a mnoho ďalších.

Na kĺbový reumatizmus sa v stredoveku používalo šľahanie postihnutých miest čerstvo natrhanými žihľavami. Táto procedúra viedla k podpore prekrvenia a zvýšeniu látkovej výmeny v kĺbe. Túto drsnú metódu už dnes nepoužívame, skôr sme si obľúbili žihľavu využívať v jarnej kuchyni nielen ako bylinku, ale chutnú jarnú zeleninu do radu veľkonočných pokrmov.

Čo znamená, že je žihľava dvojdomá?

Žihľava rastie ako samica a samec, teda na jednej rastline sú samčie kvetenstvo a na druhej samičie. Zo samičích rastlín po odkvitnutí môžeme zbierať aj jedlé semienka.

Čo zbierame:

Zo žihľavy zbierame list a vňať a to vždy len vrcholové čerstvé mladé časti rastlín. Zber žihľavy na čaj je najlepší od skorej jari do mája. Vňať sa zbiera ešte pred kvitnutím v období od konca apríla do septembra. Pri žihľave môžu byť využité aj korene na prípravu odvaru na vlasy. Zo samičích rastlín môžeme zbierať aj jedlé semienka. Poznáme ich tak, že klasovité kvetenstvo so zrelými semienkami visí smerom dole k zemi.

Pozor dávame pri zbere na miesta, kde sa žihľavám veľmi darí. Ak nájdete miesto, kde žihľava masívne rastie, pravdepodobne to bude miesto, kde je krajina masívne zasiahnutá dusičnanmi z poľnohospodárstva. Na takýchto lokalitách žihľavu nikdy nezbierame. Vyberáme si pre svoj zber čisté miesta v prírode, ďaleko od rušných ciest a poľnohospodárskych polí.

Čo žihľava dvojdomá obsahuje:

Listy a vňať žihľavy obsahujú veľké množstvo zeleného farbiva – chlorofylu. Ďalej vitamín C, triesloviny, minerálne látky ako je horčík, vápnik, železo a draslík. Obsahuje aj kyselinu kremičitú, ktorá prospieva vlasom a nechtom a kyselinu mravčiu, ktorá spolu s histamínom spôsobuje pálivosť pri popálení od žihľavy. Obsahuje aj vitamín D, fosfor, serotonín, rutín a kvercetín.

Semienka žihľavy = superpotravina

Semienka žihľavy môžeme označiť za superpotravinu. Semienka zbierané zo samičích rastlín obsahujú vysoké množstvo nutručných látok, vitamínov A, B, C, E a minerálov ako je železo, vápnik a draslík. Semienka si môžeme nasypať na šalát, pridávať do nátierok alebo naložiť na zimu do medu.

V čom môže pomôcť žihľava:

Extrakt z listov žihľavy získavame po zaliatí horúcou vodou lúhovaním ako pri príprave čaju. Je možné pripraviť žihľavový výluh aj za studena.

Koreň žihľavy obsahuje veľké množstvo trieslovín. Extraktu z koreňov je tak možné použiť na kloktanie.

Zo žihľavy môžeme lisovať aj čerstvú šťavu a pridávať ju do jarných zeleninových štiav ako súčasť jarnej kôry. Pozor, táto silná šťava ale nie je určená pre deti, tehotné a dojčiace matky!

Žihľavový výluh prospieva zdraviu a normálnemu stavu a funkciám močových ciest, obličiek a prostaty.

Na prípravu žihľavového čaju použijeme 1 lyžičku sušenej alebo čerstvej žihľavy na šálku vriacej vody a necháme 10 minút vylúhovať.

Vďaka obsahu chlorofylu a železa môžeme žihľavu zaradiť do svojho pitného režimu, pokiaľ sa nám tieto minerály nedostávajú. Čo naši predkovia na jar dobre vedeli a zámerne tak žihľavu a ostatné jarné bylinky zaraďovali do svojej stravy. Žihľavu preto aj my dnes často na jar pridávame do veľkonočnej plnky alebo z nej pripravujeme polievku.

Žihľava prispieva zdraviu našich kĺbov, cievnej sústave, ale aj koži. Osviežuje telo, podporuje vitalitu a prirodzenú obranyschopnosť tela.

Žihľava v kozmetike:

Vďaka vysokému obsahu kyseliny kremičitej spolu s ďalšími minerálmi sa žihľava využíva pre zdravie a normálny stav pokožky, vlasov i nechtov a jej extrakt býva častou zložkou prírodnej vlasovej kozmetiky šampónov, vlasových masiek a výživových sér podporujúcich zdravie a vitalitu vlasov a vlasovej pokožky.

Upozornenie pri užívaní žihľavy:

Žihľava patrí medzi silnejšie účinné bylinky z našej prírody. Jej používanie nám prináša prospech, napriek tomu by sa nemala užívať dlhodobo, nadmerne a iba ak ju naše telo potrebuje. Ideálne pre žihľavu sú jarné mesiace, kedy sama v prírode práve rastie. Pokiaľ ju chcete používať aj mimo obdobia jej rastu, pridajte si žihľavu do zmesi s ďalšími bylinkami.

Pozor na pálivý sekrét z chĺpkov žihľavy:

Pri kontakte s rastlinou môže dôjsť k popáleniu pokožky sekrétom z chĺpkov. Vyrážka pripomína alergickú reakciu. Do kože sa dostávajú prakticky tie isté látky, ktoré sa uplatňujú pri vzniku alergie. Žihľava sama o sebe obsahuje histamín, látku navodzujúcu rozvoj alergickej reakcie (tú dobre poznáme ak sa o žihľavu obtrieme a vybehne nám pľuzgierik). Žihľava nie je teda vhodná pre citlivých ľudí s výskytom alergií alebo histamínovou intoleranciou. Odtiaľ aj ľudové pomenovanie žihľavka. V prípade popálenia žihľavou chladíme postihnuté miesta pokožky studenou vodou.

Náš tip:

Žihľavová nátierka

Túto nátierku si môžeme urobiť sami. Nahradiť ju môžete pridaním inej zelenej rastliny ako je špenát, avodádo, šťavel atď.

Ingrediencie:

1 stredná cibuľa – na jar použijeme mladú cibuľku, 150 g sparenej žihľavy, 200 g taveného syra, olivový olej, zeleninový vývar, čierne korenie, muškátový oriešok, soľ, celozrnné pečivo, špaldový chlieb

Postup:

Nazbieranú žihľavu umyjeme v studenej vode a odstredíme v bylinkári. Použijeme len listy. Nasekáme ju na menšie kusy ako bežné bylinky. Na olivovom oleji opražíme nakrájanú cibuľku dozlatista. Pridáme žihľavu, orestujeme a podlejeme zeleninovým vývarom. Necháme chvíľu dusiť. Všetko ochutíme korením a nastrúhame trochu muškátového oriešku. Zmes necháme vychladnúť. Do vychladnutej zmesi pridáme tavený syr. Vegetariáni pridajú sójový krém. Všetko dobre zmiešame a dochutíme.